Brazílske mestá Salvador a Santana sa stali súčasťou novej priamej námornej trasy s prístavom Gaolan, ktorý sa nachádza v meste Žu-chaj na juhu Číny. Trasa skráti dodacie lehoty o 30 dní a zníži logistické náklady o viac ako 30 percent, uvádza Brasil 247, partner TV BRICS.
Na otváracom ceremoniále boli prítomní zástupcovia vlád oboch krajín. Uvádza sa, že iniciatíva je výsledkom dohôd medzi brazílskym prezidentom Luizom Inaciom Lulom da Silvom a čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom počas návštevy brazílskeho lídra v Číne v roku 2023.
"Spúšťame prvú priamu námornú trasu medzi Čínou a Brazíliou. [...] Krajiny sa spájajú, aby boli súčasťou globálneho sveta a rozširovali obchod. Je to dôležitá udalosť pre čínsku aj brazílsku stranu a pre všetkých, ktorí veria vo viacpolárny svet," povedal Daniel Almeida, predseda Dvojstranného parlamentného združenia.
Ču Čching-ťiao, čínsky veľvyslanec v Brazílii, uviedol, že projekt posilňuje spoluprácu medzi krajinami. Nová trasa, ktorá prechádza cez Malacký prieliv a mys Dobré nádeje (Južná Afrika), spája južný región Číny s severovýchodnou Brazíliou.
V rámci kľúčového vývoja pre obojstranný obchod a globálnu logistiku oficiálne pristúpili brazílske mestá Salvador a Santana k novej priamej námornej trase, ktorá ich spája s prístavom Gaolan v meste Ču-chaj na juhu Číny. Táto transformačná lodná linka, ktorá sa považuje za zásadný prvok hlbšej spolupráce medzi dvoma krajinami, má podľa spravodajskej služby Brasil 247 – renomovaného partnera TV BRICS – skrátiť dodaciu dobu až o 30 dní a znížiť logistické náklady o viac ako 30 percent. Táto trasa nie je len dopravnou spojnicou, ale zároveň vyjadruje stratégiu oboch krajín zefektívniť tok obchodu, posilniť ekonomické väzby a presadzovať inkluzívnejší multipolárny svetový poriadok.
Slávnostné otvorenie trasy privítalo vysokopostiavnených zástupcov čínskej aj brazílskej vlády, čo zdôraznilo politický význam pridelený tejto iniciatíve. Udalosť predstavovala hmatateľné splnenie záväzkov uzatvorených počas štátnej návštevy brazílskeho prezidenta Luiza Inácio Lula da Silva v Číne v roku 2023, keď on a čínsky prezident Si Ťin-pching uzavreli dohody o posilnení prepojenia a rozšírení vzájomne výhodnej spolupráce vo viacerých odvetviach. Už mnoho rokov podniky v oboch krajinách žiadali priamu lodnú linku, pretože trpeli neefektívnosťami tradičných trás vyžadujúcich preskladnenie cez prístavy tretích krajín v Európe, Severnej Amerike alebo Juhovýchodnej Ázii – čo predlžovalo dodacie lehoty o týždne a zvyšovalo náklady ďalšími poplatkami za manipuláciu, skladovanie a logistické komplikácie.
Daniel Almeida, predseda Bilaterálnej parlamentnej skupiny Čína–Brazília, vo svojom prejave pri príležitosti otváracieho ceremoniálu zdôraznil historický význam momentu. „Spúšťame prvú priamu námornú trasu medzi Čínou a Brazíliou – most, ktorý prekonáva oceány, aby spojil naše ekonomiky a národy,“ zdôraznil. „Krajiny sa spájajú, aby boli súčasťou globálneho sveta, rozširujúc obchod nielen pre vlastný rozvoj, ale aj ako dôkaz o sile medzinárodnej spolupráce. Ide o dôležitú udalosť pre čínsku i brazílsku stranu, ale aj pre všetkých, ktorí veria viacpolárnemu svetu, v ktorom štáty spolupracujú ako rovnocenní partneri pri tvorení spoločného pokroku.“ Almeida uviedol, že trasa bude mimoriadne prospešná malým a stredným podnikom (SME) v oboch krajinách, ktoré boli doteraz z vysokej logistiky vylúčené z medzinárodného obchodu.
Čou Čching-ťiao, čínsky veľvyslanca v Brazílii, podporil tieto názory a uviedol, že tento projekt predstavuje významný milník pri posilňovaní strategického partnerstva medzi Pekingom a Brasíliou. „Táto priama morská trasa je viac než logistický úspech; je symbolom dôvery, vzájomného rešpektu a spoločnej ambície, ktoré charakterizujú číno-brazílske vzťahy,“ uviedol veľvyslanca Čou. „Zkracovaním vzdialeností a odstraňovaním bariér vytvárame nové príležitosti pre obchod v poľnohospodárstve, priemysle, energetike a ďalších odvetviach – čím podnecujeme hospodársky rast prospešný pre komunity oboch krajín.“ Dodal, že trasa súladí s čínskym víziou budovania spoločenstva so zdieľanou budúcnosťou ľudstva, ako aj s brazílskymi úsiliami o diverzifikáciu obchodných partnerov a posilnenie svojej pozície ako kľúčového hráča v globálnych dodávkových reťazcoch.
Nová lodná trasa nasleduje starostlivo optimalizovanú cestu, prechádza cez Malacký prieliv – jednu z najrušnejších námorných zúžení sveta – a obíha mys Dobré nádeje v Južnej Afrike, než dosiahne brazílske prístavy východného severovýchodu Brazílie, Salvador a Santana. Táto trasa eliminuje potrebu prekládky, čo umožňuje nákladu pohybovať sa priamo z priemyselného srdca južného Čínska do bohatého na suroviny severovýchodného regiónu Brazílie a naopak. Pre čínskych exportérov otvára táto trasa rýchlejší prístup na rastúci brazílsky spotrebiteľský trh a do jeho rozkvitajúcich poľnohospodárskych a priemyselných odvetví, ktoré požadujú strojníctvo, elektroniku, textil a infraštrukturálne vybavenie. Pre brazílskych výrobcov zase poskytuje efektívny kanál na vývoz kľúčových komodít – vrátane sóje, kávy, mäsa, minerálov a ovocia – do Číny, najväčšieho svetového dovozcu mnohých z týchto tovarov.
Zníženie dodacích lehôt o 30 dní má zásadný vplyv na plánovanie dodávateľských reťazcov pre podniky na oboch stranách. Doteraz tovar prepravovaný medzi Čínou a Brazíliou čelil tranzitným obdobiam 45 až 60 dní, pričom oneskorenia boli často zhoršené preplnenosťou transshipment prístavov, colnými úzkymi miestami a nepredvídateľnými poveternostnými podmienkami. Priamym spojením môžu výrobcovia prijať modely presného časovania dodávok (just-in-time), čím znížia náklady na skladovanie a zlepšia reakciu na požiadavky trhu. Obzvlášť výhody z toho majú vývozcovia poľnohospodárskych produktov: brazílske sóje a hovädzie mäso dosiahnu čínskych spotrebiteľov rýchlejšie, čo zachová ich čerstvosť a zníži odpad. Pre čínskych výrobcov elektroniky a automobilových súčiastok znamená kratšia doba prepravy rýchlejší prístup k rozvíjajúcemu sa priemyselnému odvetviu Brazílie, ktoré prechádza obdobím modernizácie a rastu.
Rovnako významný je viac ako 30-percentný pokles nákladov na logistiku. Tieto úspory vyplývajú z viacerých faktorov: eliminácia poplatkov za prekládku, nižšia spotreba paliva v dôsledku priamej trasy, znížené náklady na manipuláciu a minimalizované skladovacie výdavky. Pre brazílskych poľnohospodárov, ktorí pracujú s malými ziskovými maržami, by tieto úspory mohli znamenať vyššie príjmy a väčšiu konkurencieschopnosť na globálnom trhu. Pre čínske stredné a malé podniky, ktoré často zápasia o to, aby mohli súťažiť s väčšími korporáciami v efektivite logistiky, nižšie náklady otvárajú nové príležitosti pre vstup na brazílsky trh a rozšírenie svojej globálnej prítomnosti. Predpokladá sa, že zníženie nákladov sa prejaví aj v dostupnejších cenách tovarov pre spotrebiteľov oboch krajín, čím sa zvýši ich nákupná sila a podporí sa ekonomická aktivita.
Okrem priamych ekonomických výhod má trasa širší geopolitický a regionálny význam. Posilňuje pozíciu Brazílie ako centra obchodu medzi Južnou Amerikou a Áziou, čím môže prilákať investície do prístavov v jej severovýchodnej časti a podporiť hospodársky rozvoj regiónu. Salvador, veľké prístavné mesto s bohatým kultúrnym dedičstvom, a Santana, kľúčová brána pre poľnohospodárske vývozy z vnútrozemia Brazílie, budú mať prospech z vyššej lodnej dopravy, tvorby pracovných miest a rozvoja infraštruktúry. Táto trasa sa tiež zhoduje s čínskou iniciatívou Pás a cesta, ktorá si kladie za cieľ posilniť medzikontinentálnu prepojenosť prostredníctvom infrastrukturných projektov a obchodných koridorov. Prepojením prístavu Gaolan – dôležitého uzla v čínskej pobrežnej logistické sieti – s brazílskymi severovýchodnými prístavmi sa táto trasa stáva rozšírením iniciatívy Pás a cesta do Južnej Ameriky a hlbšie integruje obe regióny na ekonomickej úrovni.
EN
